Chápanie významu slova numizmatika je rôznorodé. V čase jej vzniku, keď iná forma platidiel ako mince bola v európskom kultúrnom prostredí takmer neznáma, sa numizmatika chápala len ako záujem o mince a o vzhľadovo i technikou výroby veľmi blízke medaily. Numizmatika predstavovala spočiatku prevažne len zberateľský záujem. Bádateľské, resp. vedecké prvky do nej prenikali až neskôr.
Ešte začiatkom minulého storočia ani vedecky zameraní numizmatici takmer neprejavovali záujem o iné formy platidiel, predmincové alebo papierové. Dôsledkom toho je, že aj v zbierkach veľkých a bohatých inštitúcií (Bank of England, Rakúska národná banka) chýbajú papierové platidlá, ktoré v dávnejšej minulosti samé vydávali a v dobe ich obehu alebo krátko po stiahnutí z obehu ich mohli do svojich zbierok ľahko zaradiť. Príčinou toho bolo metalistické chápanie peňazí, ktoré za skutočné peniaze považovalo iba mince z drahých kovov. Hodnotu mince určovalo množstvo drahého kovu, ktoré obsahovala. Papierové peniaze boli naopak len dlhopismi, dobropismi či potvrdenkami na drahý kov uložený v banke v podobe mincí.
Od faktu, že papierové peniaze boli len potvrdenkami či dobropismi (bonmi) na skutočné peniaze, sa odvodzuje aj francúzsky výraz „bonistika“ (bonistique), ktorý sa v niektorých krajinách, predovšetkým v sfére ruského kultúrneho vplyvu ujal natoľko, že predstavuje názov samostatného, numizmatike len príbuzného odboru, ktorý sa zaoberá len papierovými platidlami a prípadne aj inými ceninami alebo aj kreditnými a núdzovými kovovými platidlami. Podobný význam sa pripisuje aj sémanticky chybnému a jazykovo neproduktívnemu výrazu „notafilia“, pochádzajúcemu z anglosaského prostredia.
Podobne tomu bolo ešte nie tak dávno aj pri predmincových (predmonetárnych) platidlách, kde rozoznať a dokázať peňažnú funkciu niektorých artefaktov, najmä z veľmi dávnej minulosti, nie je bez písomných prameňov alebo svedectiev jednoduché alebo jednoznačné. Naopak dnes musí numizmatika reagovať aj na to, že peniaze strácajú materiálnu podstatu a formu. Preto sa už objavuje tiež výraz postmonetárne platidlá.
Podrobná analýza mnohorakosti vonkajšej podoby a materiálnej podstaty platidiel, ich hospodárskej funkcie a právneho postavenia a najmä ich dynamických zmien, ukazuje, že naznačené snahy deliť numizmatiku na viacero súbežných odborov podľa vzhľadu a materiálnej podstaty platidiel sú umelé a odtrhávajú od seba platidlá, ktoré vytvárajú jeden systém, previazaný ich momentálnou funkciou alebo historickým vývojom. Podobne chybnou predstavou o obsahu numizmatiky je tvrdenie, že predmetom jej záujmu sú len mince a to iba do doby, keď o nich nemáme písomné pramene, zatiaľ čo v neskoršej dobe, z ktorej už pramene sú, má ísť o dejiny bankovníctva.
Podobne diskutabilné z pohľadu predmetu bádania numizmatiky je jej stále časté spájanie s medailistikou, ktoré vyplýva zo zhody techniky výroby mincí a medailí a do značnej miery i podobnosti ich vzhľadu, ako aj z neostrej hranice alebo dokonca prieniku vlastností niektorých mincových a medailových razieb. Súčasný vývoj medailí však tieto artefakty od mincí neraz vzďaľuje natoľko, že mnohé
patria skôr do oblasti drobnej plastiky či dokonca šperkárstva. Podobný trend vývoja spôsobu stvárnenia, vyvolaný komerčnými záujmami výrobcov, však badať aj pri pamätných a najmä tzv. zberateľských minciach. Medzi mincami a medailami je však vždy jednoznačný rozdiel v právnom postavení a hospodárskej funkcii Pod pojmom numizmatika sa v niektorých štátoch (napr. Poľsko) chápe aj celý súbor numizmatických pamiatok, často vzťahovaný k určitému územiu. Súvisí to s chápaním slova „numizmat“, ktorým sa v niektorých jazykoch označuje historická minca alebo medaila. Naopak v iných jazykoch to isté slovo označuje osobu, ktorá sa zaoberá numizmatikou.
Numizmatika je dnes predovšetkým vedným odborom zaoberajúcim sa dejinami i súčasnosťou všetkých druhov platidiel a ich hospodárskou a spoločenskou funkciou. Má vlastnú rozvinutú metodiku a terminológiu a bohatú faktografiu. Zároveň je hraničnou vedou, ktorá má mnoho väzieb s inými prírodnými, technickými i spoločenskými vedami – chémiou, biológiou, metalurgiou, technológiou spracovania kovov a iných materiálov, výtvarným umením a jeho dejinami, ekonómiou, právnou vedou, jazykovedou a s historickými vedami (medailistikou, heraldikou, faleristikou, sfragistikou, paleografiou, vexilológiou, diplomatikou, etnológiou, religionistikou a archeológiou). Medzi historickými vedami zaujíma numizmatika zväčša postavenie pomocnej vedy, ale v ostatnom čase sa objavuje tiež názor, že ide o plne samostatnú vedu.
Numizmatika stále zahŕňa aj čisto amatérsky, obchodný alebo zberateľský záujem o (staré) peniaze. Tu však treba zdôrazniť, že amatérsky, resp. čisto zberateľský, a na druhej strane vedecký záujem o staré peniaze predstavuje len opačné póly jedného kontinua rozmanitosti prístupov k problematike dejín peňazí. Veľa úspešných profesionálov priviedlo k numizmatike v detstve práve zberateľstvo, ktoré v nich vybudovalo hlboký citový vzťah k numizmatike, ktorý je jedným z významných predpokladov pre úspešný výkon akejkoľvek činnosti. Naopak mnohí amatérski numizmatici dokázali rozvinúť svoj záujem na pozoruhodne vysokú odbornú úroveň. Na viedenskej univerzite dokonca viacerí „amatéri“ aj vo veľmi pokročilom veku svoj záujem o numizmatiku završujú získaním akademického titulu. Amatérsky a profesionálny prístup preto nestoja proti sebe, ale navzájom sa dopĺňajú a obohacujú. Ich spájanie je aj poslaním všetkých numizmatických spoločností. Preto ani tieto prístupy netreba oddeľovať umelými terminologickými bariérami, o aké sa pokúšajú niektorí autori. Rozdiel, a to podstatný, je len v poctivosti alebo nepoctivosti prístupu jednotlivcov k numizmatike.